Dicionario de dicionarios

· Consultar o Dicionario de dicionarios

Está a procurar a expresión Burrán entre os lemas no Dicionario de dicionarios


- Número de acepcións atopadas: 21
- Distribución por dicionarios: Leiras (1906) (1), RAG (1913-1928) (2), Filgueira (1926) (1), Carré (1928-1931) (2), Carré (1933) (2), Ibañez (1950) (2), Carré (1951) (2), Eladio (1958-1961) (3), Franco (1972) (3), Carré (1979) (2), CGarcía (1985) (1)

Manuel Leiras Pulpeiro (1906): Vocabulario (lido directamente do ms da RAG para este diccionario)
burrán

bonachón

Real Academia Galega (1913-1928): Diccionario gallego-castellano
BURRÁN s. m.

Borrico, torpe, ignorante. Var: BORRICÁN y BURRICÁN.

________

Sencillo, crédulo, bonachón. Var: BOIZÁN.

X. Filgueira Valverde, L. Tobío Fernandes, A. Magariños Negreira e X. Cordal Carús (1926): Vocabulario popular galego-castelán (publicado por entregas en El Pueblo Gallego)
BURRÁN sm.

Borrico, torpe, bonachón, crédulo.

Leandro Carré Alvarellos (1928-1931): Diccionario galego-castelán, 1ª ed., Lar, A Cruña, 1926-1931
burráns. m.

Borrico.

____adj.

Torpe, ignorante. Variante burricán.

Leandro Carré Alvarellos (1933): Diccionario galego-castelán, Segunda Edizón, A Coruña, Roel
burrán adj.

Torpe, ignorante. Variante Burricán.

____s. m.

Borrico.

José Ibáñez Fernández (1950): Diccionario galego da rima e galego-castelán, Madrid
burráns. m.

Borrico.

____adj.

Torpe, ignorante. (Variante: burriño, burricán).

Leandro Carré Alvarellos (1951): Diccionario galego-castelán, Terceira Edizón, A Coruña, Roel
burrán s. m.

Borrico.

____adj.

Torpe, ignorante. Variante Burricán.

Eladio Rodríguez González (1958-1961): Diccionario enciclopédico gallego-castellano, Galaxia, Vigo
BURRÁN,-NAadj. y s.

Borrico, torpe, tonto, ignorante.

________

BORRICÁN. BURRICÁN, BURRICO.

________

Sencillo, crédulo, bonachón, sin malicia ni trastienda: BOIZÁN, BORRICÁN, BURRANDÁN, BURRANDANGAS, BURRANZÁN y BURRICOTE.

X. L. Franco Grande (1972): Diccionario galego-castelán, 2ª ed., Galaxia, Vigo
burrán ,-na adj. y s.

Borrico, torpe, tonto, ignorante.

________

borricán, burricán, burrico.

________

Sencillo, crédulo, bonachón, sin malicia ni trastienda: boizán, borricán, burradán, burrandangas, burrazán y burricote, facelote.

Leandro Carré Alvarellos (1979): Diccionario galego-castelán e Vocabulario castelán -galego, A Coruña, Moret
Burrán s. m.

Borrico.

____adj.

Torpe, ignorante. Variante Burricán.

Constantino García González (1985): Glosario de voces galegas de hoxe, Universidade de Santiago, Verba, anexo 27
burrán adj.

(Fri. Ram.), burrantán (Ram.), burricán (Ram.) crédulo, bonachón.